O NÁS
O NÁS
História rádia sa začala písať v roku 1968 vo Zvolene. Samotných zakladateľov vtedy možno ani nenapadlo, čím všetkým si ich „dieťa“ prejde, koľko ľudí spojí , ako zmení životy členov a napokon zrejme ani to, ako dlho vlastne bude existovať.
Odtrhnúť sa od striktného vtedajšieho študentského stereotypu, zjednotiť sa v dobrej veci a spríjemniť tak štúdium aj svojim spolužiakom – to boli pravdepodobne dôvody, ktoré dohnali hŕstku mladých ľudí k založeniu jedného z dvoch najstarších vysokoškolských rádií, internátneho rozhlasového štúdia INRO. Konštantín Havlíček, Peter Bulák a Ján Podola v obľúbených krčmách akými boli Union či Lipa odviedli kus tvrdej práce. Samozrejme aj tej, ktorá vás práve napadla, ale hlavne pracovali na rozbehnutí novej záujmovej činnosti.
Za obeť rádia padli okrem množstva času a československých korún aj sprchy na treťom poschodí na bloku C. Nové rozhlasové štúdio dostalo do vienka krásne priestory, novú, vtedy modernú techniku a výbavu. Už od začiatku vysielania si INRO získalo priazeň všetkých študentov Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene. Stačilo len „potočiť kolečkom“ na Inro–búdke, ktorá nechýbala v žiadnej izbe a večerná zábava sa mohla začať. Takéto vysielanie bolo vtedy niečo nové a takmer okamžite sa stalo populárnym a žiadaným zo strany poslucháčov. O našom rádiu sa písalo vo viacerých periodikách a nenechali na seba dlho čakať ani inšpirovaní nadšenci z iných vysokých škôl a tiež si začali zakladať študentské rozhlasy na spôsob Inra. Spočiatku sa vysielalo z „pások“ a LP-čiek, neskôr magnetofónových kaziet, postupne prichádzali cd-čka a mp3-ky. Časom sa menili aj relácie a ich obsah, avšak niektoré (napr. KO-NA-ŽE), zostali vo svojej podstate zachované aj spolu s názvom až dodnes.
O časoch minulých, samozrejme ovplyvnených vtedajším režimom i o postupnej technickej evolúcii sa s nami každoročne podelia naši „starí“ Inráci, ktorí si v hojnom počte každý rok počas osláv narodenín rádia nenechajú ujsť spoločný program, zábavu a hlavne nostalgické spomínanie. Bývalí aj súčasní členovia Inra spolu tvoria jednu skutočne veľkú priateľskú komunitu. Niektorých roky v rádiu spojili a ostali z nich dobrí priatelia, niektorých dokonca táto mimoškolská činnosť spojila naveky ako manželov.
Momentálne my, Vaši rovesníci sa Vám počas niekoľkých hodín denne snažíme spríjemniť večery na internáte. Sme mladí ľudia, ktorí majú radi zábavu (a samozrejme hudbu a rozprávanie, rozprávanie a rozprávanie….:D) a nehanbíme sa s ňou podeliť. Radi privítame nových nadšencov, s ktorými sa stretneme každý semester na konkurze a následne najúspešnejších z nich zasvätíme do tajov a zvyklostí desiatky rokov sprevádzajúcich fungovanie nášho rozhlasu.
Takže..prečo INRO Zvolen?
Pretože sme Vy a hovoríme Vašou rečou mladých. Sme nezávislé študentské rádio s dlhoročnou históriou a úspechmi na súťažiach študentských rádií. Máme pre Vás vždy nejaké súťaže o zaujímavé ceny, rozhovory so známymi osobnosťami a každý týždeň minimálne jednu študentskú párty. Sme s Vami na plesoch, futbale, florbale….ale hlavne v Inro-búdkach a na www.inro.tuzvo.sk.
Čo je Inro-búdka?
Ak bývate na starom internáte (okrem bloku D), určite ste si všimli na stenách či skriniach menšiu divnú škatuľu s „kolečkom“ na boku. Ak s Vami neprišiel nejaký rodič, ktorý si niečo také pamätá zo starých čias, asi väčšina z Vás netušila, čo za čudo to je a čo to robí. Potočíte spomínaným „kolečkom“ a môžete stíšiť/pridať hlas a počúvať nás koľko len chcete. Práve táto vecička je s našim rádiom od jeho vzniku, čiže má svoje roky a preto Vás prosíme, šetrite ju a buďte k nej milí. Ak s ňou budete mať nejaké problémy, napíšte nám a naši technici sa pokúsia ich vyriešiť.
Prečo to robíme?
Pretože sa chceme odtrhnúť od davu a robiť niečo, čo nás baví a všetkých spája. Pretože chceme mať na vysokú školu aj iné spomienky ako len nervy a stresy zo skúšok alebo preto, že chceme mať vôbec nejaké spomienky (pri všetkom tom „búrlivom“ študentskom živote). Pretože sa chceme spolu zabávať a zároveň tak zanechávať za sebou kus práce, ako to robili aj naši predchodcovia, vďaka ktorým sme tu. Každý si v našom kolektíve nájde svoje miesto.
História rádia sa začala písať v roku 1968 vo Zvolene. Samotných zakladateľov vtedy možno ani nenapadlo, čím všetkým si ich „dieťa“ prejde, koľko ľudí spojí , ako zmení životy členov a napokon zrejme ani to, ako dlho vlastne bude existovať.
Odtrhnúť sa od striktného vtedajšieho študentského stereotypu, zjednotiť sa v dobrej veci a spríjemniť tak štúdium aj svojim spolužiakom – to boli pravdepodobne dôvody, ktoré dohnali hŕstku mladých ľudí k založeniu jedného z dvoch najstarších vysokoškolských rádií, internátneho rozhlasového štúdia INRO. Konštantín Havlíček, Peter Bulák a Ján Podola v obľúbených krčmách akými boli Union či Lipa odviedli kus tvrdej práce. Samozrejme aj tej, ktorá vás práve napadla, ale hlavne pracovali na rozbehnutí novej záujmovej činnosti.
Za obeť rádia padli okrem množstva času a československých korún aj sprchy na treťom poschodí na bloku C. Nové rozhlasové štúdio dostalo do vienka krásne priestory, novú, vtedy modernú techniku a výbavu. Už od začiatku vysielania si INRO získalo priazeň všetkých študentov Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene. Stačilo len „potočiť kolečkom“ na Inro–búdke, ktorá nechýbala v žiadnej izbe a večerná zábava sa mohla začať. Takéto vysielanie bolo vtedy niečo nové a takmer okamžite sa stalo populárnym a žiadaným zo strany poslucháčov. O našom rádiu sa písalo vo viacerých periodikách a nenechali na seba dlho čakať ani inšpirovaní nadšenci z iných vysokých škôl a tiež si začali zakladať študentské rozhlasy na spôsob Inra. Spočiatku sa vysielalo z „pások“ a LP-čiek, neskôr magnetofónových kaziet, postupne prichádzali cd-čka a mp3-ky. Časom sa menili aj relácie a ich obsah, avšak niektoré (napr. KO-NA-ŽE), zostali vo svojej podstate zachované aj spolu s názvom až dodnes.
O časoch minulých, samozrejme ovplyvnených vtedajším režimom i o postupnej technickej evolúcii sa s nami každoročne podelia naši „starí“ Inráci, ktorí si v hojnom počte každý rok počas osláv narodenín rádia nenechajú ujsť spoločný program, zábavu a hlavne nostalgické spomínanie. Bývalí aj súčasní členovia Inra spolu tvoria jednu skutočne veľkú priateľskú komunitu. Niektorých roky v rádiu spojili a ostali z nich dobrí priatelia, niektorých dokonca táto mimoškolská činnosť spojila naveky ako manželov.
Momentálne my, Vaši rovesníci sa Vám počas niekoľkých hodín denne snažíme spríjemniť večery na internáte. Sme mladí ľudia, ktorí majú radi zábavu (a samozrejme hudbu a rozprávanie, rozprávanie a rozprávanie….:D) a nehanbíme sa s ňou podeliť. Radi privítame nových nadšencov, s ktorými sa stretneme každý semester na konkurze a následne najúspešnejších z nich zasvätíme do tajov a zvyklostí desiatky rokov sprevádzajúcich fungovanie nášho rozhlasu.
Takže..prečo INRO Zvolen?
Pretože sme Vy a hovoríme Vašou rečou mladých. Sme nezávislé študentské rádio s dlhoročnou históriou a úspechmi na súťažiach študentských rádií. Máme pre Vás vždy nejaké súťaže o zaujímavé ceny, rozhovory so známymi osobnosťami a každý týždeň minimálne jednu študentskú párty. Sme s Vami na plesoch, futbale, florbale….ale hlavne v Inro-búdkach a na www.inro.tuzvo.sk.
Čo je Inro-búdka?
Ak bývate na starom internáte (okrem bloku D), určite ste si všimli na stenách či skriniach menšiu divnú škatuľu s „kolečkom“ na boku. Ak s Vami neprišiel nejaký rodič, ktorý si niečo také pamätá zo starých čias, asi väčšina z Vás netušila, čo za čudo to je a čo to robí. Potočíte spomínaným „kolečkom“ a môžete stíšiť/pridať hlas a počúvať nás koľko len chcete. Práve táto vecička je s našim rádiom od jeho vzniku, čiže má svoje roky a preto Vás prosíme, šetrite ju a buďte k nej milí. Ak s ňou budete mať nejaké problémy, napíšte nám a naši technici sa pokúsia ich vyriešiť.
Prečo to robíme?
Pretože sa chceme odtrhnúť od davu a robiť niečo, čo nás baví a všetkých spája. Pretože chceme mať na vysokú školu aj iné spomienky ako len nervy a stresy zo skúšok alebo preto, že chceme mať vôbec nejaké spomienky (pri všetkom tom „búrlivom“ študentskom živote). Pretože sa chceme spolu zabávať a zároveň tak zanechávať za sebou kus práce, ako to robili aj naši predchodcovia, vďaka ktorým sme tu. Každý si v našom kolektíve nájde svoje miesto.